Život Prešova
online
online
Galéria Andreja Smoláka ponúka fotografie monastierov Svätej hory Athos
10.12.2007 Snina
Snina 10. decembra (TASR) - Architektúru, svätyne, prírodu či ikonografiu a život mníchov v monastieroch Svätej hory Athos na polostrove Chalkidiké prezentuje v Galérii Andreja Smoláka v Snine stovka fotografií z dielne ...\"Fotografie poľského fotografa s názvom Záhrada presvätej Bohorodičky sú živým svedectvom života tamojších mníchov a nádhernej prírodnej scenérie polostrova, \" uviedol dnes pre TASR Smolák.
Svätú horu Athos môže denne navštíviť maximálne desať pútnikov, musia mať však vstupné víza, ku ktorým sa dostanú v meste Solún. V kláštoroch môžu pobudnúť maximálne tri dni, na štvrtý deň musia polostrov opustiť. Ženám je vstup na spomínaný Athos už zhruba 1600 rokov zakázaný.
Svätá hora je nezávislou časťou Gréckej republiky pod duchovnou správou Konštantinopolského pravoslávneho patriarchu. Prvé monastiery tam vznikali už na začiatku 4. storočia. Athos bol Zlatou bulou oficiálne uznaný za monastierske miesto za vlády cisára Vasilija I. v roku 855. V čase najväčšieho rozmachu mníšstva žilo na polostrove dlhom 60 a širokom od 8 do 18 kilometrov až 50-tisíc mníchov z Grécka, Bulharska, Srbska, Rumunska, Kaukazu, Arménska a pod. V súčasnosti tam žije v zhruba dvadsiatich kláštoroch asi dvetisíc pravoslávnych mníchov. Žijú v pokore, odmietajú všetko svetské a sú presvedčení, že človek potrebuje dosiahnuť vnútornú slobodu, aby nebol od ničoho závislý.
Výstavu fotografií pripravila sninská galéria v spolupráci s poľským vydavateľstvom Bratcyk, Občianskym združením Pravoslávna Makovica Svidník a Pravoslávnou cirkevnou obcou Snina.
Svätú horu Athos môže denne navštíviť maximálne desať pútnikov, musia mať však vstupné víza, ku ktorým sa dostanú v meste Solún. V kláštoroch môžu pobudnúť maximálne tri dni, na štvrtý deň musia polostrov opustiť. Ženám je vstup na spomínaný Athos už zhruba 1600 rokov zakázaný.
Svätá hora je nezávislou časťou Gréckej republiky pod duchovnou správou Konštantinopolského pravoslávneho patriarchu. Prvé monastiery tam vznikali už na začiatku 4. storočia. Athos bol Zlatou bulou oficiálne uznaný za monastierske miesto za vlády cisára Vasilija I. v roku 855. V čase najväčšieho rozmachu mníšstva žilo na polostrove dlhom 60 a širokom od 8 do 18 kilometrov až 50-tisíc mníchov z Grécka, Bulharska, Srbska, Rumunska, Kaukazu, Arménska a pod. V súčasnosti tam žije v zhruba dvadsiatich kláštoroch asi dvetisíc pravoslávnych mníchov. Žijú v pokore, odmietajú všetko svetské a sú presvedčení, že človek potrebuje dosiahnuť vnútornú slobodu, aby nebol od ničoho závislý.
Výstavu fotografií pripravila sninská galéria v spolupráci s poľským vydavateľstvom Bratcyk, Občianskym združením Pravoslávna Makovica Svidník a Pravoslávnou cirkevnou obcou Snina.
0
www.ZIVOTPO.sk
